pondelok 23. februára 2015

Grécky cirkus len začína

Grécky cirkus len začína


Dohoda dosiahnutá, no veľký cirkus len začína. Toto leto môže byť opäť pekelne horúce...
Piatkovú dohodu medzi Gréckom a Eurozónou môžeme len sotva označiť za dohodu. Chýbajú jej totižto konkrétne ekonomické kroky, ktoré musí Grécko implementovať, pokiaľ sa chce dostať k poslednej tranži záchranného balíku. Grécku má byť zo sľúbenej €240 miliardovej pomoci vyplatených ešte €7,2 miliardy euro. A práve táto výplata bude naviazaná na nové reformy, s ktorými má vláda prísť už tento pondelok. Najskôr ale budú musieť byť reformy schválené Trojkou, pričom celý proces môže trvať až do apríla. Gréci teda k peniazom neprídu ľahko a otázkou je, či k nim vôbec prídu. V každom prípade budú musieť splniť väčšinu z toho, čo v predvolenej kampani odmietli.
Eurozóna dosiahla takmer všetko, čo chcela: v záchrannom balíku sa bude pokračovať ako doteraz, Grécky stabilizačný fond v objeme €11 miliárd bude môcť byť použitý iba na rekapitalizáciu bánk, Trojka bude vo svojej činnosti pokračovať, Grécko nespraví žiadne jednostranné kroky a navyše musí vypracovať novú dlhodobú dohodu do štyroch, nie šiestich mesiacov. Záchrana má skončiť koncom júna, no už v júli a auguste čaká Grécko výplata dlhopisov v objeme €6,7 miliárd euro. Eurozóna si tak zaistila, že Grécko bude dotlačené k ďalšej dohode, pretože prostriedky na výplatu týchto dlhopisov mať určite nebude.
Masívne výpadky daní, ktorým čelí štátny rozpočet od posledných volieb a ešte väčšie výbery vkladov z bánk naznačujú, že Syriza si sama pod sebou podpílila konár, keďže všetci, čo majú peniaze, z krajiny utekajú. Tento nezamýšľaný následok víťazstva socializmu donútil Syrizu porušiť takmer všetko, čo pred voľbami sľubovala. Momentálne hlásajú, že je to iba dočasné a krajinu čaká veľký reformný program, ale v skutočnosti Syriza túto pokrovú hru prehrala a neostalo jej veľa žetónov na ďalšie veľké stávky.
No aj Tsipras tiež čo-to získal. Trojka môže upraviť fiškálne ciele krajiny, pokiaľ im grécka vláda predloží zmysluplný program, ktorý však nesmie ovplyvniť dlhodobú udržateľnosť dlhu. No opäť si to vyžaduje schválenie Trojkou. Teda vlastne už nie Trojkou, ale „Inštitúciami“. A už sa vlastne nebavíme ani o záchrannom balíku, ale o „MFFA“. A práve zmena v Grécku nenávidených termínov ako „Trojka“ a „záchrana“ za „Inštitúcie“ a „MFFA“ je tým najväčším víťazstvom Syrizy. Pomerne patitické vzhľadom na očakávania Grékov.
Ale Tsipras si za to môže do veľkej miery sám. Jeho prvým detinským gestom po nástupe do funkcie bola návšteva pamätníka obetiam fašizmu, ak máme pripomenúť jeho postoj k Nemecku. Nakoniec mal v piatok s odmietanou Merkelovou dlhý telefonát, keďže postoj ministra financií Schaubleho bol tak nekompromisný, že sa zdalo, že Grécko nevybojuje vôbec nič. Populizmus, ktorý priniesol Tsiprasa na piedestál doma, ho dostal do veľmi nelichotivej pozície v Európe. A pokojne sa môže stať, že piatková dohoda bude začiatkom Tsiprasovho konca.
Veľký cirkus sa môže už čoskoro opakovať. A na to nemusíme čakať ani do leta. Nezabudnime, že Gréci nemajú už takmer žiadny cash-flow a nutne potrebujú poslednú splátku pomoci. Na to však musia prísť s reformami, ktoré bude Trojka akceptovať. Minister financií Varoufakis to dobre vie – pokiaľ Trojka neschváli jeho reformy, piatková dohoda sa môže roztrhať. Grécky problém tu určite bude ešte nejaký čas a možno bude ešte rásť. Možno Gréci zistia, že treba voliť ešte radikálnejšie strany – také, ktoré budú rovnako iracionálne ako ich vlastné požiadavky. Možno budúcim partnerom eurozóny bude Zlatý úsvit. A možno si grécka hrdosť predsa len zvolí cestu mimo eurozónu.